Williho Apela spevy v Liber Usualis vznikli v 11. storočí. [1]

Táto 1 900-stranová kniha obsahuje väčšinu verzií bežných spevov na omše ( Kyrie , Gloria , Credo , Sanctus a Agnus Dei ), ako aj bežné spevy pre Boží úrad (denné modlitby Cirkvi ) a pre všetky slávený sviatok cirkevného roka (vrátane iba dvesto strán iba pre Veľký týždeň). „Zvyčajná kniha“ alebo „bežná kniha“ obsahuje aj spevy pre konkrétne rituály, ako sú krstiny, svadby, pohreby, vysviacky a blahorečenie. Tento modálny, monofónnyLatinská hudba sa v katolíckej cirkvi spieva najmenej od šiesteho storočia do súčasnosti. Rozsiahly úvod vysvetľuje, ako čítať a interpretovať stredovekú notový záznam (square zápis neums alebo neumes ). Kompletný index uľahčuje hľadanie konkrétnych kusov.

Libier boli prvýkrát vydané v roku 1896 Solesmes opáta Dom André Mocquereau (1849-1930). Jeho použitie sa znížilo od Druhého vatikánskeho ekumenického koncilu (otvoreného pápežom Jánom XXIII. V roku 1962), ktorý v ústave o liturgii ( Sacrosanctum Concilium ) umožňoval používať miestny jazyk v cirkevných obradoch, aj keď ten istý koncil nariadil Gregoriánovi Spev by si mal v liturgii zachovať „hrdosť na miesto“ ( Sacrosanctum Concilium116). Gregoriánske chorály sa dodnes spievajú vo väčšine kláštorov a v niektorých kostoloch a v predstaveniach skupín venovaných jeho zachovaniu. V posledných rokoch sa v dôsledku opätovného záujmu o gregoriánsky chorál a tridentskú svätú omšu niektoré vydania Liber Usualis